Šarlátové písmeno A ako absolvent


Má vysokoškolské štúdium zmysel? Pomôže mi nájsť si prácu? Zamestná ma niekto ako ďalšieho tisíceho žiadateľa s vypálenou značkou v životopise: absolvent ? Uplatním sa? Dokážem sa predať v tak obrovskom kvante titulovaných absolventov na všetko možné ? Podarí sa mi postaviť sa riadne na vlastne nohy? Na čo tých 5 rokov  ..... ?


Podobnými a určite, omnoho viac pesimisticky ladenými otázkami by sme mohli zapísať niekoľko blogových príspevkov. Prečo sa však vynárajú? U mňa, u iných, mladých ľudí? Budúcnosti Slovenska?


Čo všetci dobre vieme a počúvame z každej strany. Nemenej často v predvolebnom období je fakt, že nezamestnanosť absolventov a neschopnosť pracovného trhu, či presnejšie jeho hráčov, vytvoriť priestor pre ich uplatnenie je viac než alarmujúca. Čisté zúfalstvo. U čerstvých Mgr.,či Ing. a taktiež pre slovenskú ekonomiku: Ako budeme produktívni, keď sme vygenerovali tisíce neproduktívnych ľudí, ktorých treba živiť podporou, či almužnou absolventskej praxe zo štátnych peňazí, ktorých, už vôbec, ale bôbec nie je dosť, ba dokonca ani málo. 


S titulom, jazykovými znalosťami, známosťami, v aktívnych prípadoch skúsenosťami, vysokým sebavedomím a ostrými lakťami môžeme preraziť na pracovnom pohovore.  Úbožiaci tí, ktorí to nemajú všetko pohromade, alebo aspoň jednu túto možnosť, či vlastnoť v kombinácii s náhodou a šťastím. Podarí sa im vôbec, čo i len sa priblížiť k začiatočníckemu fleku ich kariéry snov?  Možno. Ale kým sa tak stane, hovorí sa, že topiaci sa aj slamky chytá. Chytáme sa slamiek. Topíme sa v mori nezamestnaných.


Prečo je tomu tak? Prečo slovo čerstvý absolvent, vysokoškolák, magister, ..., znamená skôr znechutenie a ortieľ istej nezamestnanosti namiesto radosti " yes, skončil som školu, hurááá do práce, " na tvárach budúcich platiteľov daní?


Keď som bola malá a na základnej škole sa nás pýtali, čím chceme byť, keď vyrastieme, skoro každy v triede, chcel byť lekárom, či právnikom, alebo inžinierom. Vysokoškolákom. V tých časoch, ten kto vyštudoval a študoval na vysokej škole, bol niekto.  Dnes, sme VŠ pomaly všetci a pre spoločnosť znamenáme nič, poľutovania hodnú, prekvalifikovanú záťaž ekonomiky.


Vysoká škola znamenala punc Vašich ambícii a úspechu. Dostať sa na vysokú školu znamenal úspech a pre rodiny, ktoré si to nemohli finančne dovoliť zázrak a božie požehnanie, že ich dieťa bude úspešné, so zábezpekou do dobrej budúcnosti, dobrého mena a čestného usporiadaného rodinného života.


Hoci, dôležite je mať na pamäti chápanie a rozsah pojmu úspech. To, čo predstavoval úspech kedysi, dnes znamená len omrvinky, za ktoré si Mercedes nekúpime.  Dnes, úspech = peniaze. Mať, čí získať peniaze, to je úspech. A kód, že  VŠ je tou správnou cestou k úspechu v nás ostala zakorenená. Preto ideme študovať, lebo chceme byť úspešní, chcem mať dobrý život, vďaka peniazom, ktoré dostaneme, lebo úspešní ľudia by mali byť riadne ohodnotení. A k tomu dopomôže titul, ktorý prinajmenšom zaradí potenciálneho úspešného človeka do vyššej platovej triedy.


Hoci, smútok sa  tlačí do očí ? Mne nie, ale iným môže. Uvedomenie si, že tak ako sa zmenilo chápanie úspechu vďaka zvrátenosti a chtivosti súčasnej doby, tak sa zmenila celá  spoločnosť. Vrece s inštitúciami, ktoré produkujú tituly na počkanie bez akýchkoľvek nárokov vyžadujúcich úsilie a snahu ako výcvik ( ktoré s pokorou vedia oceniť úspešní ľudia, pretože bez nich nikdy úspech nepríde) do budúcej profesnej kariéry sa roztrhalo a vypadlo s nich kopec rozdávačov titulov a masa absolventov.


Koľko skvelých kaderníkov, majiteľov reštaurácii, technických odborníkov, stolárov, ... nikdy nezačalo svoju vytúženú kariéru v obore, len preto že zistili, že tade cesta nevedie. Cesta vedie len cez získanie titulu. Denne, či externe. Namiesto času, ktorý mohli venovať zlepšovaniu sa v svojej profesii, v práci, ktorá ich baví a napľňa sa upísali vidine úspešného života s vysokoškolským titulom, ktorí im to odobrí a zároveň ich obmedzí v skutočnom budovaní svojich snov.


Je neskoro? Mýtus rýchleho úspechu a zabezpečenia vďaka VŠ, či nevyhnutnosti VŠ vzdelania ako platformy pre dobrý zárobok nás pohltil. Akej cesty späť? Všetci chceme predsa dobrý život. Všetci radšej uprednostníme vysoké nároky a ich len čiastočné ak nie úplne naplnenie pred tými nízkymi či ich nesplneniu. Takže ?  Vysoké nároky = vysoká finančná čiastka na účte. Dostatok financíí = istota, minimálne dočasná. Materiálna aj neemateriálne. Istota v neistých časoch = úspech na desiatu.  Kto by to nechcel?


Úspešný človek je predsa ten, ktorý vie, čo chce dokázať, vie ako na to, vie, že musí priniesť obety. Venuje sa tomu čo ho baví. Dlho a sústavne. To, čo robí, robí lebo cíti že to má zmysel, napľňa ho radosťou. A skôr či neskôr sa stane úspešným. Meradlo úspechu nemôžu byť peniaze. Najväčším meradlom úspechu je predsa pocit šťastia z dobre vykonanej práce. Nie peniaze. Avšak na pocit z dobre vykonanej práce, ktorá nás napĺňa, inšpiruje, či baví ( hovorovo) nepotrebujete vysokoškolský titul. To, že sa fachu rozumiete, nepodmienia tri písmená na papieri  pred naším menom, ale práca , úsilia a snaha, ktorú za nami vidieť a ktorou sa môžete preukázať. Je množstvo ľudí, ktorí ani vysokú školu nedokončili a úspech ich preslávil po celom svete, raz možno i vo vesmíre.


Tak prečo? Pýtam sa prečo my si myslíme, že musíme študovať všetci? Ža byť vysokoškolsky je výhra a neustále podnecujeme toto myslenie v mladých ľuďoch, ktorí majú toľko možností a predpokladov byť úspešnými remeselníkmi a šťastnými ľuďmi? Narozdiel od mladých, nešťastných absolventov, ktorý sa topia v mori rovnakých nešťastníkov s titulmi na krku. A hoci, veľa z nich si vysokú školu vyberie práve preto, že je to možnosť ako sa venovať svojmu presvedčeniu a záľube v budúcej profesii, častorát sa strácajú a nakoniec úplne stratia medzi ostatnými. Len príklad mora. Pozrime si ktoré zviera sa ničoho nemusí báť? Ktoré zviera žne úspech, bez strachu sa pohybuje medzi ostatnými rybami? Žralok. Hoci nie všetci sa narodili s ostrými tesákmi a veľkou plutvou. Radšej nech sa stratia. Ale to je už iný príbeh.