Malá úvaha na tému: Malá rada do budúcna

Dnešný deň a udalosti posledných troch týždňov ma nútia k týmto slovám. Je pravdou, že sa často sťažujem a hľadám negatíva, inak nazvané ako priestor pre zlepšenie.

Prečo? Lebo jednoducho je to pravda. My Slováci bohorovne študujeme jazyk od prevratu od základnej školy po vysokú a keď prídete s otázkou o komunikáciu v anglickom jazyku tak 95 % nevie povedať mimo Hello, Thank you, nič iné. Len sa prihlúplo usmievať a tváriť sa: Veď to je normálne. Nehovoriac o fakte, že je to problém majority slovenských verejných inštitúcií a jej zamestnancov. ( Inými slovami úradníkov alebo kancelárskych myší, ktorých údelom je celý deň nalinkovane pozerať do monitoru, do papiera, občas zbehnúť na porady a tváriť sa akoby neexistoval iný svet len ten ich: jedna stolička, stôl fotka na stene, počítač a neodmysliteľná aura obľúbenosti v kolektíve)

Ale kam sme sa to dostali? Od neovládania jazyka až tam tam tam.
Trochu ma desí, čo prinesie budúcnosť. Človek nikdy nevie, čo sa pritrafí, ale jedno viem a odporúčam zamyslieť sa nad tým každému kto má dve a dve pohromade: Nech to stojí, čo to stojí. Urobiť všetko preto, aby som sa oblúkom vyhla zamestnaniu "one - chair show", "one- table show", "one-world show." Bezpodmienečne, akejkoľvek práci, ktorá bude vyžadovať 80 percent času sedieť na zadku, robiť si pracovnú agendu, a cítiť sa super v kolektíve, kde si nikto neuvedomuje, že nerozprávať po anglicky už nie je v móde a tváriť sa že sme dokonalí a chyby nerobíme je výsada tých, ktorí nevedia vziať svoju zodpovednosť do svojich rúk.

Viem, možno tieto slová o 5 rokov vezmem späť. Keď nebudem žiť sama pre seba, ale pre druhých, možno sedieť vo vlastnom kanclíku ( ak budem mať to šťastie)  a pozerať do svojho monitoru a poznať svoj komfort deň čo deň. Nikdy z neho nevybočiť. Možno práve to bude pre mňa mojím vysnívaným zamestnaním, ktoré mi prináša kľud a možnosť nechávať si energiu pre tých pre ktorých žijem.

No keďže je to v rovine možno. Možno. Každý ma inú povahu, charakter a zázemie, ktoré ho formuje. A preto, aj keď roky prinesú všeličo neviemčo, s istotou sa budem biť za svoju pravdu: Aj keď diamant obrúsite z tvaru A do tvaru B, vždy ostane DIAMANTOM v inom tvare.

Čo z toho vyplýva?  Ak si myslíte, že moje príslovie o DIAMANTE je vskutku pravdivé, tak prosím aj za seba urobme všetko preto a vyhnime sa miestam, ktoré ho zabíjajú a ubíjajú. Pracovne, komunikačne, vlastne akokoľvek.

Viď. práca na postu úradníka vo verejnej, štátnej, či súkromnej  správe.( to si vyložte ako chcete,  vy viete najlepšie kde ste sa stretli s fenoménom, ktorý opisujem.) Česť výnimkám, s ktorými som sa stretla. Je ich čestne málo.

"BÓÓÓŽE, Ten folder je tak ťažký.

Hrozný to deň."